Gréckokatolícka cirkev, farnosť Poprad

Oficiálna stránka farnosti

Prvá vianočná akadémia v novom chráme v Poprade

Publikované: | 4.Apríl, 2011 | Bez komentárov

Na sviatok Narodenia nášho Pána (25. 12. 2010) sa vo farnosti Poprad uskutočnila krásna akadémia za pomoci detí a mladých farnosti.  Tentoraz bola však zvlášť peknou vďaka skutočnosti, že sa po prvý raz konala vo vlastných priestorov tunajších gréckokatolíkov, v novom chráme sv. apoštolov Petra a Pavla vysvätenom v marci minulého roku. Na príprave vyše hodinového  bohatého programu sa zúčastnilo množstvo detí a mladých farnosti pod dohľadom o. Miroslava Bartoša, správcu farnosti, a jeho manželky. A práve vďaka nim sme sa tejto krásnej udalosti mohli zúčastniť aj my, dievčatá z Torysiek. Vďaka o. Miroslavovi, ktorý si na nás, ako na svoju bývalú farnosť, spomenul, sme mohli byť tiež súčasťou tohto živého spoločenstva.

Už po príchode nás milo prekvapil samotný interiér chrámu a usilovne cvičiace deti a mládež. Ich skutočne pripravený, pestrý a časovo náročný program sme mohli len uznanlivo pochváliť a s radosťou si ho pozrieť. Bolo citeľné, ako rady sa deti zapájajú a ten pohľad na ich radosť v očiach bol skutočným odrazom radosti Vianoc.  Odmenou za snahu účinkujúcich bol plný chrám veriacich. Naše číslo bolo v programe ako úplná bodka. Jednak sme sa naň tešili a jednak sme túto skutočnosť cítili ako veľkú zodpovednosť. Ako dievčatá z dediny sme sa však rozhodli, že do tohto mesta, do tohto chrámu prinesieme so sebou kúsok toho tradičného, čo sa ešte v našich horách, po našich predkoch zachovalo. To sa nezaobišlo bez typických krojov priamo z Torysiek a vianočných piesní v staroslovienčine, ako my vravíme, „rusnackych koľadkoch“, medzi ktorými boli napr. „Koli jasna zvizda“, „Narodiv ša Isus Christos vo Viflejemi“, „V Viflejemi novina“ či „Nova radost stala“. Keďže sme boli „bonusom“ a nevedel o nás okrem priameho organizátora nikto, zažili sme skutočné prekvapenie v očiach prítomných. No silnejšie, ako ich prekvapenie, boli pre nás slzy, zvlášť na tvárach tých starších, ktorým sme aj takýmto spôsobom mohli pripomenúť časy ich detstva. Ten pocit stáť pred ich tvárami a svojím spevom im robiť radosť, ale v prvom rade vzdávať Bohu nekonečnú chválu a velebu, bol neopísateľný a na nezaplatenie…

Na záver otec Miroslav okrem poďakovania všetkým prítomným- účinkujúcim aj hosťom- vyjadril aj vieru, že sa z tejto peknej udalosti stane postupne jedna z tradícií typických pre toto spoločenstvo a tento chrám. Na záver sme si všetci spoločne zaspievali Roždestvo Tvoje Christe Bože naš.

Mária Dudová – Bašistová

Komentáre

Komentáre sú uzatvorené.

Vyhľadávanie

  • Rubriky

  • Archív

  • Meta